Momo - Milovaný nenávidený text piesne (lyrics)
[Momo - Milovaný nenávidený text piesne lyrics]
Každé ráno stále niekam vstávam s hnevom
Nebyť teba, tak niekde hádžem senom
Kecám o šťastí a klamem telom
Kancel a akciový oblek Alain Delon
Iba vďaka tebe sa stávam menom
Občas vidím Boha, občas má ma démon
Občas Panna Mária, občas Satan, Venom
Ten čas prešiel a nosia sa okrúhle brýle
Tie čo mával Lenon beatmakeri makajú
Neohodnotení stoja nad samplerom
Raperi nevravia nič, v textoch sú emo
Nikto nevypráva, jak ja vyprávam perom
Od desiatich rokov som stále s tebou
10 rokov makal a čakal prelom
Aj sa tak stalo
No zas som sa topil a znovu plával k brehom
Stále ti veril, išiel a nahral demo
Keď chcem utečiem ti oknom jak Karol Melo
(Karol Melo) a nebudem tam, keď zapneš neon
Pôjdem svojím smerom
Budem ti chrbtom, keď ty mne budeš čelom
Satan jak Napoleon
Ťažko povedať, že ktorý bol môj top song
Spomedzi tých všetkých vyber jeden zo 100
Nedám sa okonovať založil z drog som
Keď som vonku ešte pobehoval s koksom
Neostanem v Petržalke, keď talent mám
Vedel som, že nikam nevedie underground
Buď to celé dojebem a nevedome zanedbám
Alebo naskillujem a zajebem Ground and pound
Inšpiroval si ma, to si pamätám
Pomáhal si, keď si nemusel, to si pamätám
Iný ako všetci ostatní, to si pamätám
Ubližoval, keď si nemusel, to si pamätám
Dnes si už pred svojím prahom zametám
Projekt číslo 8 na regáli, to je na metal
Nostalgia z toho, čo sme prežili
Spomínam, keď sa vraciam ku cigaretám
Začalo to niekde z detskej izby
Tí, čo začali so mnou už dávno zmizli
Videli, že není to len tak easy biznis
Roky tej práce aby smotanu zlízli
A v base tie ruky není čím zmyť
Povedz, jaké love za to máš vyčísliť
Celý život ma jebali, brali fízli
A len raz pomohli, zato sme si zlízli
Spojení, svedomí, sme to my
Vedomí, no raz príde ten záver
Keď sa ľad prelomí, doprší, dohrmí
A ja opustím žáner a už sa neukážem vácej
Možno niekedy v zime, možno na jeseň
Ďakujem aj ľutujem, že napísal som prvú báseň
Milujem ťa spojení, svedomí, sme to my
Vedomí, no raz príde ten záver
Keď sa ľad prelomí, doprší, dohrmí
A ja opustím žáner a už sa neukážem vácej
Možno niekedy v zime, možno na jeseň
Ďakujem aj ľutujem, že napísal som prvú báseň
Nenávidím ťa