Modré Hory - Svet 3000 text piesne (lyrics)
[Modré Hory - Svet 3000 text piesne lyrics]
Zatváram oči, aby som videl svetlo
Aspoň štipku, bláznivé spomienky
Rotujú obrazy a postavy pred očami
A okamih a nával štastia, džankni mi
Minulosť do žíl, prosím, dvojitú dávku
Nech zmizne ten oheň v parku a
Tisíce duší stratených
V predtuche temných síl
Jak strach, prach sa víri
Národy šepkajú, že boh tu už neni pre nich
Prach sa plíži pod zátarasy, pomedzi steny
Od postelí až tam, do poloprázdnych síl
Na polia padá popol príbuzných
Zatváram oči, nech nevidím peklo
Bláznivá pamäť, čo spomína na svet
Daruj mi spomienky, nech si prežijem Matrix
V bezpečí, Matrix, čo nebolí
Bez horiacich pergolí na preddomí
Prosím, nech to už viac nehorí
Prišlo to bez varovaní ako výčitky neverných
Mestá sa zahalili do tmy, nikto neveril
V príchod týchto dní, národy v pohybe
Hľadajú nový svet, bolí ich smäd
A unavený spánok privial sen o čistej vode
Aj keď uniknúť strachu a zime nie je možné
Zatváram oči, aby zmizlo temno
Bláznivé zabúdanie, len číry výsmech všade
Vlastne, čí sme, pane? Svet, čo chcem
Žiť, už mizne, pane
Spomienky strácajú účinky
Skutočnosť neviem utíšiť
Otváram zrak a viem, že mi pohľad ublíži
Železné brány pevností, vytesané do skál
Skrývajú vyvolených a doba je prostá
Nespočet ľudí a smrť ich bozkáva
A v troskách sú doky, prístavy aj jurty
A fanatikmi vzývaní cez tamburíny búrky
Sú démoní času, nového jasu
Božstvá tam planú, tak vstúp k nim
Vstúp k nim, vstúp k nim, vstúp k nim
Aspoň štipku, bláznivé spomienky
Rotujú obrazy a postavy pred očami
A okamih a nával štastia, džankni mi
Minulosť do žíl, prosím, dvojitú dávku
Nech zmizne ten oheň v parku a
Tisíce duší stratených
V predtuche temných síl
Jak strach, prach sa víri
Národy šepkajú, že boh tu už neni pre nich
Prach sa plíži pod zátarasy, pomedzi steny
Od postelí až tam, do poloprázdnych síl
Na polia padá popol príbuzných
Zatváram oči, nech nevidím peklo
Bláznivá pamäť, čo spomína na svet
Daruj mi spomienky, nech si prežijem Matrix
V bezpečí, Matrix, čo nebolí
Bez horiacich pergolí na preddomí
Prosím, nech to už viac nehorí
Prišlo to bez varovaní ako výčitky neverných
Mestá sa zahalili do tmy, nikto neveril
V príchod týchto dní, národy v pohybe
Hľadajú nový svet, bolí ich smäd
A unavený spánok privial sen o čistej vode
Aj keď uniknúť strachu a zime nie je možné
Zatváram oči, aby zmizlo temno
Bláznivé zabúdanie, len číry výsmech všade
Vlastne, čí sme, pane? Svet, čo chcem
Žiť, už mizne, pane
Spomienky strácajú účinky
Skutočnosť neviem utíšiť
Otváram zrak a viem, že mi pohľad ublíži
Železné brány pevností, vytesané do skál
Skrývajú vyvolených a doba je prostá
Nespočet ľudí a smrť ich bozkáva
A v troskách sú doky, prístavy aj jurty
A fanatikmi vzývaní cez tamburíny búrky
Sú démoní času, nového jasu
Božstvá tam planú, tak vstúp k nim
Vstúp k nim, vstúp k nim, vstúp k nim